Problémové hranie vo všeobecnosti charakterizuje akýkoľvek typ hazardu, ktorý vedie k narušeniu fungovania jednotlivca v sociálnej, pracovnej, alebo psychickej oblasti. Na rozdiel od príležitostného, alebo sociálneho hrania, kde je hra ešte skôr zábavou, pri problémovom hraní sa už môže stávať rizikom, alebo problémom. Problémový hráč sa už nachádza na kontinuu k patologickému hráčstvu, ale nespĺňa všetky charakteristiky patologického hráča. Je už prítomný chronický problém s odolávaním hráčskym impulzom, no na rozdiel od patologického hrania je ešte zachovaná schopnosť sebaovládania.
V zmysle tohto kontinua možno evidovať rozličnú mieru dôsledkov problémového hrania vo finančnej oblasti, medziľudských vzťahoch, emocionálnych a psychických problémoch, poklese zdravia, znížení pracovného, alebo študijného výkonu, prípade vo výskyte kriminálneho správania problémového hráča.
Finančné dôsledky problémového hrania závisia od pomeru prostriedkov minutých na hru a finančných možností hráča. Finančné straty sa tak pohybujú od strát z prebytku príjmov (finančné prostriedky na dovolenky, luxusné tovary a služby,…) cez straty z nadbytku (finančné rezervy, sporenia,…) k strate schopnosti financovať výdavky (úprava, údržba, poistenie majetku, náklady na vzdelávanie detí,…) až po stratu schopnosti uhradiť základné životné náklady (strava, oblečenie, hygienické potreby, bývanie,…). Sekundárne finančné dôsledky problémového hrania zasahujú spoločnosť zvýšeným počtom osobných bankrotov a nákladmi na sociálne podporné programy pre jednotlivcov a rodiny.
Dôsledky problémového hrania na partnerské a rodinné vzťahy vyplývajú jednak z finančných strát, zo straty času, ktorý hráč nevenuje partnerovi, prípadne deťom a zo straty dôvery, čo má za následok nárast napätia, odcudzenia, hádok, prípadne domáceho násilia.
Emocionálne a psychické dôsledky problémového hrania ako sú pocity hanby, zvýšenie stresu v dôsledku finančných strát a problémov vo vzťahoch s partnerom znižujú celkovú duševnú pohodu hráča a jeho okolia a vytvárajú predpolie pre vznik a rozvoj iných duševných porúch, alebo zhoršujú ich priebeh.
Hranie ako prevažne sedavá činnosť spojená s vyššou úrovňou vnútorného napätia prináša aj zdravotné riziká, najčastejšie narušenie spánkového rytmu, kardiovaskulárne ochorenia, bolesti chrbtice, rozvoj nadváhy až obezitu, nesprávnu výživu, zanedbanie osobnej hygieny, prípadne zhoršenie už existujúcich zdravotných ochorení ako sú cukrovka, či vysoký krvný tlak.
Dlhodobým dôsledkom hrania v období dospievania môže byť zhoršený študijný prospech, prerušenie, prípadne predčasné ukončenie štúdia. Obdobne v dospelosti môže hrania negatívne vplývať na pracovný výkon, kvalitu pozornosti, pracovné absencie, neskoré príchody do práce, únavu, až po trestnú činnosť voči zamestnávateľovi vo forme sprenevery alebo finančných podvodov.
Najzávažnejším vyústením kumulatívneho vplyvu viacerých spomenutých negatívnych dôsledkov problémového hrania na individuálnu kapacitu zvládania hráča je riziko, že jednotlivec nadobudne presvedčenie, že jeho situácia je neriešiteľná a neexistuje z nej východisko a môže siahnuť po riešení v podobe ukončenia svojho života.
Závažnosť uvedených dôsledkov sa vyvíja v čase a súvisí s posunom jednotlivca smerom k patologickému hráčstvu. Včasné rozpoznanie a liečba rozvíjajúcej sa závislosti môže zastaviť ich nekontrolovaný rozvoj a umožniť postupnú nápravu vzniknutých škôd.
Autor: PhDr. Daniel Ferkodič.
Zdroje:
NEŠPOR, Karel. Jak překonat hazard: prevence, krátká intervence a léčba. Praha: Portál, 2011. ISBN 978-80-262-0009-3.
JENČOVÁ, Lenka – PATARÁK, Michal. Porucha hazardného hrania. Martin: Osveta, 2023. ISBN 978-80-8063-537-7.
Zdroj obrázka: Canva.com